Pravdepodobnosť bankrotu Grécka a podobných krajín pohľadom CDS

Autor: dispersus | 17.1.2011 o 16:59 | (upravené 18.1.2011 o 14:05) Karma článku: 5,51 | Prečítané:  1770x

Téma, ktorá sa premieľa takmer vo všetkých sférach spoločenského života - od politických, cez akademické až po konverzáciu obyčajných ľudí - sú problémy s možnou platobnou neschopnosťou u Grécka, Írska, Portugalska, Španielska,  Talianska a samozrejme aj iných krajín. Táto téma začne naberať na váhe, keď politici prestanú mať len prázdne reči ale začnú aj nejako konať (čiže míňať naše spoločné peniaze) v situáciách spojených s nepriaznivými a sociálne devastačnými podmienkami, ktoré vytvorí trh svojou prudkou (ozdravujúcou?) zmenou. Zásahy hospodárskej politiky v situáciách, keď narastá riziko neschopnosti splácať záväzky u samotných štátov, sú spojené aj so zjemnením negatívnych a pesimistických preferencii na trhu štátnych dlhopisov. Práve s týmto trhom je prepojený aj trh CDS - credit default swap, ktorý nám môže odkryť ako trh (investori, špekulanti, banky atď.) vníma pravdepodobnosť vyhlásenia defaultu v týchto krajiných. Ako teda vnímajú hráči na trhu tieto štáty a pravdepodobnosť ich bankrotu?

Čo je to CDS?

CSD je kreditný derivát, ktorý predstavuje prenášanie kreditného rizika medzi dvoma protistranami. Kupujúci CDS sa takto poisťuje proti kreditnej udalosti (krachu, bankrotu, defaultu) a predávajúci sa zaväzuje, že v prípade ak nastane táto udalosť, tak protistrane zaplatí vzniknutú škodu a kontrakt zaniká. Samozrejme, za to dostáva určité rizikové prémie, ktoré mu kupujúci platí buď ročne, štvrťročne a niekedy aj hneď všetko naraz  (to sa podobá na kreditnú opciu). Rozdiel od klasického poistenia je v tom, že do tohto kontraktu môže vstupovať aj neregulovaná jednotka, taktiež nie je potrebné vlastniť dané podkladové aktívum. To otvára priestor pre to, prečo tento kontrakt bol a je často odsudzovaný - špekulácie a obrovské straty ktoré si predajom týchto kontraktov spôsobila napr. AIG. Často sa s CDS spomínajú aj hedge fondy, ktoré ho využívajú nielen na hedging a credit arbitrage, ale hlavne na špekulatívne účely vyplývajúce z obchodovania zmeny v CDS prémiách. Špekulatívny dopyt po týchto inštrumentoch môže pôsobiť na trh samotných podkladových aktív (napr. štátnych dlhopisov) destabilizujúco. CSD prémie sa vyčísľujú v bázických bodoch (basis points  - bp) , pričom 100 bp predstavuje 1% z nominálnej hodnoty. To znamená ak máme napríklad dlhový cenný papier a jeho nominálna hodnota je 100 000 peň. jednotiek a CDS je 500 bp, tak musíme ročne vyplatiť 5% z nominálnej hodnoty (5000) a tak sa zbavíme kreditného rizika. Na to však musia strany nájsť rovnováhu v tom, aká je očakávaná pravdepodobnosť kreditnej udalosti - predsa nikto nebude prijímať malé prémie, ak existuje vysoká pravdepodobnosť krachu a tak isto nikto nebude platiť privysoké prémie, ak na trhu je všeobecný názor, že pravdepodobnosť krachu je nízka. Preto je možné považovať CDS za určitý ukazovateľ  toho, ako TRH vníma pravdepodobnosť kreditnej udalosti nejakej ekonomického subjektu do určitého času - určité merítko kredibility. Na grafoch môžeme vidieť vývoj CDS za posledných 6 mesiacov (20.7.2010-15.1.2011)- Grécko sústavne nad 650 bp, nehovoriac o tom, že už sa dostávame aj do situácií, keď sa drží hodnota CDS nad 1000. Pri Portugalsku a Írsku vidíme „krásny" rastúci trend, Taliansko a Španielsko sa ešte v očiach investorov ako tak držia - ale to rýchly nárast v budúcnosti nevylučuje. Krajiny ako Nemecko, Francúzsko, a Rakúsko sú na tom dobre, aj keď aj tu došlo k výraznejšiemu rastu CDS v desiatkach %.

 

1.jpg

Ako merať túto pravdepodobnosť?

Najjednoduchší spôsob , predstavujúci nejaký hrubý odhad je : Suma CDS prémií /(10000(1-R)), kde R je tzv. recovery rate - schopnosť uhradiť nejaké percento zo záväzku. Ak však je prémia privysoká napr. 3000bp, tak sa uvažuje o vysokej pravdepodobnosti krachu do oveľa kratšieho obdobia ako je životnosť kontraktu - napr. máme 5 ročný CDS a hodnota CDS prémie je 3000 bp, aj pri R =0%, nemôže byť pravdepodobnosť krachu 150%, teda uvažujeme o veľmi vysokej pravdepodobnosti krachu do napr. 2 rokov.

Druhý spôsob (metóda2) vychádza z oceňovania CDS, kde sa využívajú pravdepodobnosti defaultov, diskontné faktory, pričom finančné toky sa vzhľadom na pravdepodobnosti  nastatia kreditnej udalosti musia rovnať (R - recovery rate, dt -diskotný faktor (US tresury bond v našom prípade -CDS budú v USD), pt je pravdepodobnosť defaultu v danej perióde -p1 - pravdepodobnosť defaultu v prvom štvrťroku, ak berieme platby štvrťročne)

 

2.jpg

Kde:

 

3.jpg

Pravdepodobnosť nastatia kreditnej udalosti (bankrotu) do času T (splatnosť kontraktu) je súčet všetkých kt čo je rovné aj 1-ST.

 

4.jpg

Aké sú teda tieto pravdepodobnosti?

V tabuľke sú pravdepodobnosti bankrotu daných štátov do 5 rokov (5Y CDS USD, štvrťročné platenie), pri R=0% - čiže daný štát nebude schopný zaplatiť ani cent zo svojich záväzkov, a pri R =30% - zaplatiť bude môcť len 30% zo svojich záväzkov - napr. dlh sa reštrukturalizuje. (To, že dané štáty nebudú mať absolútne nič je považované za menej pravdepodobné). Použijeme hrubý odhad a metódu2 z ktorej urobíme priemer najvyššej a najnižšej možnej pravdepodobnosti. Použil som 20 dňový priemer CDS. Dôvod je obrovská volatilita CDS - denná cca 2,5 až 5% a to aj u CDS „bezpečných" krajín ako Nemecko.

 

5.jpg

Pri Grécku vyzerajú popísané pravdepodobnosti hrôzostrašne, poukazuje to ešte stále na nedôveru v ich ekonomiku a verejné financie. Možno sa niekomu nezdá, že 50% pravdepodobnosť krachu do 5 rokov je niečo strašné, ale je potrebné si uvedomiť, že s takýmito predpokladmi ísť na trh si požičať od širokého spektra veriteľov je takmer nemožné - bohužiaľ jedným z riešení je nájsť jedného veľkého veriteľa, ktorý si však už môže diktovať podmienky a tak dlžník môže stratiť suverenitu v istých oblastiach rozhodovania. Írsko a Portugalsko s tiež nie veľmi priaznivými vyhliadkami (aj napriek tomu, že je to menej než 50%) pôsobia stále odstrašujúco. Predstavte si, že idete do banky a žiadate úver, ktorý kryjete akurát tak svojimi neistými príjmami (u štátu je to jeho daňový potenciál) a nepriamo svojim majetkom a pravdepodobnosť toho, že tento úver nedokážete splácať je niekde medzi 25 až 40 %. Čo myslíte, ako sa banka zachová? A nakoniec Taliansko a Španielsko, ktoré sú v tomto odpade kreditného rizika na tom „najlepšie". Držať ich môže to, aké veľké sú to ekonomiky alebo to, že ostatným krajinám bola poskytnutá pomoc. Každopádne 20% pravdepodobnosť krachu takej obrovskej ekonomiky, ako je Španielsko, už skutočne poukazuje na nedôveru k hospodárskym politikám v radách investorov.

6.jpg7.jpg

Čo je ešte potrebné sledovať?

Nárast  jednotlivých CDS ešte nemusí byť až takým problémom v menovej únii (u nás Eurozóna), akým môže byť nárast kladnej korelácie medzi jednotlivými CDS. Nárast tejto korelácie znamená, že ak sa zvýši pravdepodobnosť krachu jednej krajiny, tak sa zvýši aj u inej krajiny, s ktorou má kladnú silnú koreláciu (hodnota 1 značí úplnú priamu závislosť, 0 - lineárnu nezávislosť ). Ak dôjde už ku samotnému krachu jednej z krajín, môže to viesť k veľmi silnému nárastu CDS u iných krajín. To môže zhoršiť ich situáciu a znížiť ich kredibilitu v očiach investorov. Pozrime sa teda na korelácie krajín PIIGS a Nemecka, Rakúska a Francúzska. Medzi krajinami PIIGS je táto korelácie silnejšia - napr. Portugalsko a Írsko 0,82 ; ale aj ostané korelácie napr. nad 0,6 sú významné. Čo je však zaujímavé, krajiny ako Rakúsko a Nemecko majú korelácie s týmito krajinami cca 0,5; z čoho určite radosť nemajú.

 

8.jpg

V prostredí s takýmito koreláciami nie je práve racionálnym a optimálnym riešením pre celú Eurozónu, nechať krajiny ako Grécko, Írsko alebo Portugalsko skrachovať a taktiež ani odchádzať od stola a prestať hrať hru. Dôvody, prečo by sme sa mali báť bankrotov štátov, môžeme tiež hľadať v porovnaní  5 ročných CDS tých najbezpečnejších krajín spred roku 2008, kedy ich hodnoty výrazne rástli. Krajiny ako Nemecko, Francúzsko, Rakúsko Španielsko  mali 5Y CDS v rokoch 2006 až 2007 niekde medzi 1bp (áno jeden bp) a 10bp, tie horšie mali 10 - 20bp a rizikové emerging markets mali 100bp a vyššie. Pri 1bp - 10bp môžeme hovoriť o skutočne bezrizikovej investícii do štátnych dlhopisov, dnes sú CDS najbezpečnejších štátov 30 až 100bp (čiže aj 25násobný nárast). To je výrazný posun dôvery investorov, bánk atď. voči štátnym cenným papierom - týka sa to trhu štátnych dlhopisov ako celku. Pri zníženej dôvere bude stále ťažšie emitovať nové cenné papiere pri nízkych nákladových úrokoch. Krach jedného zo štátov PIIGS by mohol túto dôveru ešte zhoršiť a aj pre „zdravé" štáty by to mohlo znamenať prepad ich kredibility. Je potrebné uvedomiť si, že niektoré súkromné firmy majú nižšie CDS ako samotné veľké štáty, ktoré tvoria Eurozónu.  Nakoniec ešte jeden graf  toho, ako sa vyvíja rozdiel priemeru 5Y CDS PIIGS a 5Y CDS Nemecka (najsilnejšej krajiny EMU). Silný nárast znamená aj nárast rozdielov v krajinách jednej menovej únie - či to je len dočasný príval ekonomických šokov, ktorý sa bude riešiť nejakou spoločnou (aj fiškálnou) politikou alebo skutočne predzvesť rozpadu eurozóny, sa možno dozvieme čoskoro.....

 

9.jpg

 

Každodenné informácie a perličky zo sveta vedy  - facebook- klub dispersus

 

fotooo.jpg

Marko Lalić

Klub Dispersus

Autor je študentom Ekonomickej fakulty TUKE v Košiciach.

markolalic.ekf@gmail.com


Čítajte viac: http://dispersus.blog.sme.sk/c/251594/ked-sa-obchoduje-statistika.html#ixzz1BJGOhKOl

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico na sneme opäť útočil aj na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Dušan Čaplovič a Pavol Paška.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

EKONOMIKA

RegioJet skracuje svoje vlaky do Košíc, na prevádzku má málo vozňov

Jazdiť bude len so siedmimi vozňami.


Už ste čítali?