Ekonomika vs. demografia

Autor: dispersus | 19.3.2011 o 18:32 | (upravené 19.3.2011 o 19:13) Karma článku: 6,09 | Prečítané:  1470x

„Tak ako starneme, prechádzame niekoľkými ľahko predvídateľnými spotrebiteľskými obdobiami života, ktoré súvisia  s konkrétnym vekom. Prečo je to významné v ekonomike? Náš vek a obdobie života determinujú predvídateľné spotrebiteľské správanie. Toto správanie ovplyvňuje ekonomiku, podnikanie a produktové trendy. Všetko od dopytu po zemiakových chipsoch alebo nehnuteľnostiach až po infláciu, inovačné cykly a mieru imigrácie. Analyzovaním tejto informácie môžeme predpovedať, ako sa bude spotreba meniť v nasledujúcich rokoch a dekádach." Takto približne sa začína prvá prednáška popredného demografa v USA, Jr. Harry S. Denta.

Už v 90-tych rokoch hovoril o tom, že najbližšie dve dekády budú USA a mnohé ďalšie krajiny prechádzať expanziou zahŕňajúcou rast ziskov, bohatstva a spokojnosti obyvateľstva. Naopak v súčasnosti predikuje hlbokú recesiu, do ktorej krajiny padnú o to tvrdšie, o čo viac míňali a menej sporili. Na konkrétnych dátach pre USA (ich štatistický úrad poskytuje dostatočne staré údaje v podstatnej kvalite) si ukážeme ako tieto predpovede pán Dent myslel.

Spotreba ľudí, či už je to spotreba jedla, oblečenia, výdavky na bývanie alebo zábavu a iné druhy služieb, tvorí približne 70% hrubého domáceho produktu (HDP). Táto celková spotreba je rozdelená medzi obyvateľstvo nerovnomerne v závislosti od ich aktuálnej situácie, často predvídateľnej podľa veku. Ak napríklad dôjde k uzavretiu manželstva a narodeniu dieťaťa vo veku manželov 30 rokov, ich životné náklady v nasledujúcich rokoch vzrastú v súvislosti s kúpou vlastného domu, nábytku, auta a zastavia sa až po odchode detí z domu približne v 50-tke. Potom začnú títo manželia viac šetriť na dôchodok. Spotreba ľudí sa teda zvyšuje približne do veku 50 rokov a následne naberie opačnú tendenciu. Tento vývoj naznačuje nasledujúci graf priemerných ročných výdavkov spotrebnej jednotky (teda človeka alebo domácnosti) podľa veku referenčnej osoby (osoba, ktorá domácnosť vlastní, resp. sa majoritne podieľa na chode a výdavkoch).

1.jpg

Ak interpretáciu trochu zjednodušíme, najvyššie výdavky majú približne 45 až 55 roční ľudia. Ak si tento poznatok spojíme s informáciami o počte ľudí, zistíme, že najpočetnejšia skupina je práve tá s najvyššou spotrebou (prvá skupina zahŕňa len rozpätie 5 rokov oproti 10 rokom v ostatných skupinách, teda pre porovnanie je potrebné aktuálny počet osôb zdvojnásobiť). Spotreba, ktorá znamená zvýšenú produkciu, zamestnanosť a nové investície v ekonomike a tak aj rast HDP, je však iba dočasná a potrvá, kým táto skupina nezostarne a nezmení svoje spotrebné návyky. Keďže na toto miesto s najvyššími výdavkami nastúpi menej početná skupina a po ďalšej dekáde ešte menej početná skupina, zdá sa, že výrobcovia a poskytovatelia služieb, resp. všetci tí, ktorý tvoria HDP, nebudú mať pre koho vyrábať. Pre menej ľudí je postačujúce aj nižšie celkové HDP a blahobyt, vyjadrený ako HDP na obyvateľa, môže napriek tomu rásť. Na tom by predsa nič nebolo, ak by si to ľudia uvedomili už teraz. Mnohí však ešte netušia alebo si nechcú pripustiť, že z krízy, ktorá ešte stále doznieva, sa už nevrátime do pôvodného tempa rastu, a že je potrebné začať reštrukturalizovať a šetriť. Mnoho postavených budov a externých pracovísk bude čoskoro zívať prázdnotou, no kým ich zatvoria, minie ľudstvo neskutočné množstvo energií a vyčerpateľných zdrojov. Predsa bombastické marketingové prognózy o raste dopytu po výrobkoch podnikov založených na historických údajoch naznačujú, že ekonomika bude rásť donekonečna. Trend z histórie sa už ale nebude opakovať. Takto vyzerá negatívny scenár, keďže ľudia sú ako gambleri, ktorí si neúspech akosi nechcú pripustiť a stále veria, že bude lepšie, ak ešte chvíľu počkajú. Bohužiaľ demografiu nepremôžu. Zachrániť by nás mohol len vysoký nárast detí.

Po druhej svetovej vojne sa hovorilo o vysokej miere pôrodnosti, k čomu sa viazal názov „baby boom". Neuveríte, ale sú to tí, ktorí sa dnes dožívajú veku 50 až 65 rokov. Od vtedy sa počet novorodencov dramaticky znížil. Ako to s počtom ľudí do budúcna vyzerá pre USA vidíme na nasledujúcom grafe. Počet živých pôrodov (ľavá vertikálna os) sa až do 70-tych rokov znižoval a od toho času sa zvyšoval len mierou akou rástlo aj obyvateľstvo, teda vzhľadom na absolútny počet obyvateľov zostal približne konštantný na úrovni 15‰ (pravá vertikálna os).

2.jpg

V súčasnosti platí, že koľko ľudí v priemere počas roka umrie, toľko detí sa narodí, resp. približne rovnaký počet mladých ľudí vo veku asi 20 rokov nastupuje na pracovný a spotrebiteľský trh a tento počet sa bude ďalej znižovať. Situácia sa trochu vylepší, je to morbidné ale je to fakt, keď sa k rozlúčeniu s týmto svetom dostanú na rad ročníky 73 až 88. Tu patrím aj ja a podľa poistných tabuliek dožitia mám ešte asi 60 rokov pred sebou. Druhý problém je v tom, že kým tí, čo umierajú sú predovšetkým zo skupín s vysokými spotrebiteľskými výdavkami, tí ktorí nastupujú na spotrebiteľský trh, tvoria skupinu s najnižšou spotrebou (viď predošlý graf). Aby sa celková spotreba v ekonomike zachovala alebo rástla a s ňou rovnomerne aj blahobyt obyvateľstva, je potrebné zvýššiť podiel detí, resp. nových spotrebiteľov.

Tu sa už črtá druhá možnosť riešenia. Ak potrebujeme viac ľudí, nazrime do histórie, do čias otroctva. Vtedy boli jednoducho pracovníci privezení z iných krajín. Dnes sa to deje na slobodnejšom princípe. Odborne tomu vravíme imigrácia. Samozrejme, žiadna krajina nebude chcieť prijať iba pracovníkov, ktorí budú svoje zárobky míňať v domovine. Turisti míňajúci svoje úspory, majú blahodarné účinky na duše domácich obchodníkov a ekonomiku. Z tohto hľadiska však môžu byť zaujímaví aj trvalí prisťahovalci, ktorí prídu do krajiny s určitým kapitálom a ten za účelom usadenia sa v danej krajine aj minú. Navyše to už nie sú deti, do ktorých je potrebné, z hľadiska štátu, investovať, učiť či vzdelávať ich ale väčšina z nich má remeslo v rukách, takže sa zakrátko vedia o seba postarať. Nový spotrebitelia a ešte akí, skupina s rastúcou spotrebou. Tak prisťahovalcom zdar!

Informácie a perličky zo sveta vedy  - facebook- klub dispersus

Paula Bolcárová.jpg

Paula Bolcárová

Autorka je študentkou Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici so špecializáciou na Analytické metódy vo financiách .

Poznánka Klubu Dispersus: Paula Bolcárová obsadila v decembri 2010 2. miesto v súťaži o najlepšiu študentskú analytickú prácu http://blog.sme.sk/blog/15070/249606/7.jpg za príspevok - Faktory disparít životnej úrovne v svetovej ekonomike.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico na sneme opäť útočil aj na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Dušan Čaplovič a Pavol Paška.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.


Už ste čítali?